Informácia spracovaná do grafickej podoby má oproti textu mnoho výhod: je ľahšie stráviteľná, vizuálne atraktívnejšia, dokáže mnohé súvislosti vysvetliť jednoduchšie než text. Ale na to, aby fungovala dobre, je treba dodržať niekoľko zásad. A ako lepšie ich vysvetliť, než na príkladoch.
Nie je všetko infografika, čo sa kreslí
Než sa pohneme ďalej, urobme si poriadok v tom, čo je a čo nie je infografika. Úlohou infografiky je rozšíriť informačnú hodnotu textu alebo ho úplne nahradiť. Napríklad ako tu:
Šikovný graf vývoja podielu jednotlivých zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe Nemecka po vás nechce, aby ste čítali čísla z tabuliek. Stačí vidieť grafiku.
Veľmi ľahko vypozorujete, ako postupne narastala spotreba ropy (Oil) a ako sa (vplyvom ropnej krízy?) v 70-tych rokoch ustálila, ako od konca 90-tych rokov narastajú zelené zdroje energie a že stále nevydajú ani toľko, čo predpotopné uhlie. To je infografika ako má byť.
No a teraz sa pozrime na túto „infografiku“:
Všetko, čo sa môžete z tohto obrázku dozvedieť, je uložené v texte. Obrázky plnia len funkciu ikon, ilustrácií. Toto nie je infografika, toto je ilustrovaný text. Na internetoch nájdete mnoho takýchto kilometer dlhých obrázkov, ktoré síce na prvý pohľad pôsobia vizuálne atraktívne, ale nakoniec ste beztak odkázaní na čítanie textu.
Neznamená to, že infografika musí byť graficky suchá. Práve naopak, príťažlivá podoba je základom toho, aby vôbec ľudia infografike venovali pozornosť. Ako napríklad tu, kde dizajnér Jude Buffum stvárnil, z akých zásielok sa skladá pošta bežného človeka:
Dobré zvyky infografiky
Náš bežný verbálny jazyk podáva informáciu pomocu slov, gramatických väzieb, interpunkcie a intonácie. Infografika skladá svoj vizuálny jazyk z farieb, tvarov, symbolov, pozícií, veľkostí…
Teploty v decembri by sme vo verbálnom jazyku označili slovom „zima“. Vizuálny jazyk ich môže napríklad označiť modrou farbou. Aby divák rozumel tomu, čo mu infografika chce povedať, je dôležité, aby sa dizajnér držal istých dobrých zvykov.
Konzistentnosť
Ak infografika využíva určitý vizuálny prvok (napr. farbu) na označenie určitého významu, mala by byť v tomto označovaní konzistentná a ten istý vizuálny prvok by nemal byť použitý pre iný význam.
Na grafe, ktorý ukazuje podiely na trhu internetových vyhľadávačov sa používa zelená a červená farba na označenie medziročného nárastu alebo poklesu podielu pre konkrétny vyhľadávač. Zároveň je však červená farba použitá na označenie vyhľadávača Google Search. U mnohých ľudí to môže viesť k zmätku, obzvlášť keď vedľa nápisu AOL Search tróni červený trojuholník a šípka od AOL Search smeruje k veľkému červenému koláču. Tento koláč síce patrí k Google Search, ale je to ako keby na ihrisko vbehol futbalista oblečený do farieb svojho súpera. Po chvíli síce prídete na to, ku ktorému tímu hráč patrí, ale ten zmätok, ktorý sa bude diať dovtedy…
Pritom by stačilo tak málo: použiť pre označenie jednotlivých vyhľadávačov inú farebnú kombináciu:
Konvečnosť
Ak už niekto niekedy zaviedol, že istý vizuálny symbol má istý význam, a ak si ľudia túto konvenciu oslovili, obvykle nie je vhodné ju porušovať. Za prvé tým zmätiete ľudí a za druhé musíte namiesto tejto konvencie vymyslieť vlastnú a tým pádom zbytočne vynaliezate koleso. A pridávate si robotu.
Čím dlhší obdĺžnik, tým väčšia hodnota. To je jedna zo zaužívaných konvencií. Preto ak sa NBC News rozhodne naťahovať obdĺžniky podla dĺžky slovného pomenovania a nie podľa veľkosti hodnoty, koleduje si o veľké nepochopenie u menej pozorných divákov (čo sme skoro všetci):
Skutočné hodnoty musíme v tejto grafike vyčítať z textu (a to sa nášmu mozgu nechce). Naopak, čierne obdĺžniky núkajú nášmu lenivému mozgu rýchlu a chutnú vizuálnu informáciu. Lenže úplne nesprávnu.
Takto to vyzerá omnoho užitočnejšie:
Intuitívnosť
Známe prvky z reálneho sveta (symboly, metafory) a osvedčené vizuálne konvencie, to sú dve dôležité ingrediencie intuitívnosti.
Infografikou chceme ľuďom čo najviac uľahčiť cestu k informáciám a čo najlepšie vysvetliť komunikovaný obsah. Preto je dôležité, aby použitý jazyk bol intuitívny.
Číselné informácie sa pre jednoduchosť nahrádzajú porovnávaním s intuitívne známymi objektmi, aby sme ľuďom uľahčili predstavu o veľkosti zobrazovaných hodnôt.
Suché geometrické útvary sa pre zlepšenie intuitívnosti nahrádzajú obrázkami notoricky známych vecí, aby sme ľudí ľahšie dostali do kontextu zobrazovaných informácií. Má stĺpcový graf zobrazovať mieru znečistenia? Nahradíme stĺpce dymiacimi komínmi a hneď je to atraktívnejšie a divák sa rýchlejšie ocitne v kontexte.
Nie je to však všeliek a neraz to môže spôsobiť práve konflikt v chápaní infografiky. Pozrime na tento príklad:
Infografika na obrázku ukazuje, že reálne ceny (teda očistené o infláciu) niektorých produktov poklesli medzi rokmi 2000-2010. Intuícia, ktorú máme naučenú z reálneho sveta nám hovorí, že ak ceny klesnú, môžeme si dopriať viac. Väčšiu kávu, väčší hamburger, viac jabĺk. Autor však pokles cien komunikuje menšou kávou, menším hamburgerom, menším jablkom, pretože veľkosť objektu u neho predstavuje veľkosť ceny. Je to v konflikte s intuíciou a vzniká zmätok.
Niekedy totiž zvíťazí umelec nad dizajnérom a forma nad funkciou. Niekedy by menej bolo viac. Čím sa dostávame k (na dnes) poslednému dobrému zvyku…
Úspornosť
Keď Edward Tufte definoval svoj pojem „chart junk„, čiže „odpadky v grafe“, mal na mysli dekorácie a ornamenty, ktoré nenesú žiadnu informáciu. Ale vtedy nebola doba internetová a boj o pozornosť diváka nebol taký neľútostný ako dnes, keď sa jedným klikom zbavíme nudného spravodajstva v prospech videa s mačkou voziacou sa na korytnačke.
Dnes je nutné si diváka získať a udržať. Cenou za to je neraz nejaký ten vizuálne atraktívny chart junk, hoci bez informačnej hodnoty.
No keď chart junk zaberá polovicu miesta a neostáva priestor na ozajstnú infografiku, je treba zatiahnuť ručnú brzdu.
V dobrej infografike by sa mali spájať korektne podané informácie s vizuálnou atraktívnosťou. Korektne podané informácie bývajú často suchopárne a neatraktívne. Pútavý dizajn zase môže zvádzať k samoúčelným grafickým orgiám bez informačnej hodnoty. Nájsť pomer medzi týmito dvomi nie je jednoduché.
Anjel s diablovym advokátom v tele
Dizajnér infografiky by mal mať v sebe (alebo aspoň pri sebe) odborníka na vizualizáciu informácií, ktorý bude držať na uzde umelecké ambície a hájiť princípy úspornosti, konvenčnosti, intuitívnosti a konzistentnosti.
A mal by mať v sebe aj umelca, ktorý z konvenčného a úsporného (rozumej: nudného) grafu dokáže vyrobiť vizuálne príťažlivé dielko.
